V horskej samote Yuzawadai, patriacej k mestu Akita, pri západnom pobreží japonského ostrova Honšú, žije sestra Agnes Katsuko Sasagawa. Keď mala devätnásť rokov, po zle vykonanej operácii slepého čreva jej ochrnul nervový systém. Šestnásť rokov bola odsúdená na nehybnosť, prevážali ju z nemocnice do nemocnice, podstúpila mnoho operácií. Na jednej klinike sa zoznámila s ošetrujúcou sestrou, dobrou katolíčkou, ktorá jej dala základy viery. Vďaka tejto sestre sa jej zdravotný stav postupne zlepšil.

 

Potom sa začlenila do spoločenstva Sestier Panny Márie v Nagasaki. Po štyroch mesiacoch však opäť upadla do kritického stavu a 10 dní ležala v bezvedomí. Jej stav považovali za beznádejný. Napriek tomu sa však uzdravila, a to po pôsobení vody z Lúrd, ktorú jej posielali sestry z Nagasaki.
V r. 1969 sa rozhodla vstúpiť do rádu Služobníc Eucharistie.
V r. 1973 celkom ohluchla. Odišla za sestrami na samotu Yuzawadai. Naučila sa čítať podľa pohybu úst.
V nedeľu 24. júna 1973, pri adorácii, videla zo Sviatosti oltárnej vytrysknúť svetlo, pričom sa okolo oltára vznášal opar. V ňom sa objavilo mnoho bytostí, podobajúcich sa anjelom. Tieto bytosti obklopili oltár a klaňali sa pred Hostiou.

biskup Johannes S.Ito

V kláštore bol práve prítomný biskup Johannes S. Ito, a tak sa mu sestra so všetkým zverila. Nasledujúceho dňa mala také isté videnie. Potom sa po jej pravici objavil anjel a modlil sa s ňou.
Dňa 5. júla večer pri modlitbe v kaplnke jej rukou naraz prešla neznesiteľne ostrá bolesť. Keď otvorila dlaň, mala na nej ranu, z ktorej vytekala krv.
Na druhý deň ráno bola sestra Agnes znovu v kaplnke. Bola tam inštalovaná socha Panny Márie, vysoká jeden meter. Sochu pred 10-timi rokmi vyrezal miestny majster z dreva stromu privezeného z Izraela.

 

 

Akita – slziaca soška Panny Márie – Spoluvykupiteľky


Sestra Agnes: “Naraz som pocítila, ako drevená socha ožíva a zbadala som, že je zaplavená oslňujúcim svetlom. Inštinktívne som sa sklonila hlboko k zemi a v tej istej chvíli v mojich hluchých ušiach zaznel hlas: Moja dcéra, moja novicka, uposlúchla si ma, všetko si opustila, aby si ma nasledovala. Trpíš svojou hluchotou? Tvoje uši budú uzdravené, buď si tým istá. Buď trpezlivá… Modlíš sa z celého srdca modlitbu Služobníc Eucharistie? Keď chceš, pomodlíme sa ju spoločne…”
Po skončení modlitby hlas sa opäť ozval: “Modli sa veľa za pápeža, biskupov a kňazov.”
Potom socha opäť nadobudla svoj obvyklý výzor, ale ešte toho istého dňa sa na jej pravej ruke objavila taká istá rana, ako na dlani sestry Agnes – a táto rana tiež krvácala.
Agnes si čoskoro uvedomila, že k úkazu prichádza pravidelne vo štvrtok a v piatok.
Dňa 26. júla si rany prezrel aj biskup Ito. V ten deň počula Agnes vo svojom srdci anjelov hlas: “Tvoje bolesti sa dnes skončia.”
V sobotu na sviatok Michala archanjela, si jedna sestra všimla, že sa socha leskne akoby od potu. Sestry utierali pot spoločne, ale celé telo ním bolo napriek osušovaniu neustále zmáčané. Potom si uvedomili, že vata, ktorou sochu utierali, vydáva rajskú vôňu. Vôňa v kaplnke zotrvala po celých 14 dní.
Sestra Agnes: “V sobotu 13. októbra 1973, vo výročný deň posledného zjavenia vo Fatime, socha začala znovu vydávať onú nebeskú vôňu. Kľakla som si, vybrala ruženec a prežehnala sa. Vzápätí od sochy doľahol k mojim hluchým ušiam nevýslovne krásny hlas. “Moja drahá dcéra, načúvaj dobre tomu, čo ti chcem povedať. Upovedomíš o tom svojho predstaveného. Ako som ti už povedala, keď sa ľudia nebudú kajať a nepolepšia sa, Otec dá dopadnúť na celé ľudstvo veľký trest… Jedinou zbraňou, ktorá nám zostane, bude ruženec a znamenie, ponechané Synom.”
(Niektorí ľudia namietajú, že posolstvá niektorých zjavení vytvárajú v ľuďoch úzkosť a strach. To pramení z nesprávneho pochopenia zjavení. Panna Mária nás nestraší, ale varuje. Prosí, ale nenariaďuje. Nevyhráža sa, ale nám dáva poznať cestu. Robí to s ohľadom na našu slobodnú vôľu. V jednom zo svojich posolstiev Panna Mária povedala: “Čo by som vám toto všetko hovorila, keby stále ešte nebola možnosť to všetko odvrátiť?”)

 

 

Slzy sochy Panny Márie – Spoluvykupiteľky


Dňa 4. januára 1974 sa socha rozplakala trikrát ľudskými slzami. Tento plač videlo 20 osôb, aj privolaný biskup Ito. Očitých svedkov najviac zarážalo, že socha mala výzor živej plačúcej bytosti. Vedecké analýzy odobranej tekutiny potvrdili, že ide o skutočné ľudské slzy.
Sestre Agnes sa znovu objavil anjel a povedal jej: “Nebuďte predsa prekvapení, keď vidíte svätú Pannu plakať. Plače, pretože si praje obrátenie čo najväčšieho počtu ľudí.
Je zaujímavé, že socha časom zmenila výraz tváre. Zistil to sám výtvarník, ktorý si svoj výtvor prišiel pozrieť.
Biskup Johannes Shoojiroo Ito z Niigaty sám ochutnal slzy zo sochy a zacítil ich slanú chuť. Zariadil medicínsky výskum na Lekárskej fakulte Univerzity v Akite. Pri rozbore krvavých sĺz z roku 1973 zistili krvnú skupinu – O RH-faktor pozitívny.
Na základe vyšetrovaní dvoch komisií biskup Ito v roku 1984 nadprirodzenosť javov a posolstiev v Akite oficiálne uznal. Tiež nenašiel nič, čo by sa priečilo viere alebo mravom.
V júni 1988 kardinál Ratzinger, prefekt vatikánskej Kongregácie pre doktrínu viery vyhlásil udalosti a posolstvá Panny Márie v Akite za “dôveryhodné a zasluhujúce si vieru“.
Dňa 30. mája 1982 sa sestre Agnes definitívne vrátil sluch. A nebolo to jediné uzdravenie, ku ktorému v Akite došlo. Kedysi zapadnutá horská samota Yuzawadai je dnes slávne pútnické miesto.
V rokoch 1975 – 1976 socha Panny Márie plakala desaťkrát. Jej plač sa obnovil 26. júna 1978 a v nepravidelných intervaloch dochádzalo k nemu až do 15. 9. 1981. Celkove socha plakala 101-krát.
V priebehu rokov prichádzalo stále viac pútnikov. Z nich asi 2000 plač videlo. Medzi nimi bolo i niekoľko novinárov, dokonca aj pracovníci japonskej televízie, ktorí plač nafilmovali a odvysielali do celého Japonska. (Film sa neskôr dostal na videokazete do celého sveta.)

 

Video: Zjavenie Panny Márie v Akite (v angličtine)

 

Panna Mária v Akite: Varovanie (v angličtine)

(pozor, na začiatku videa kliknutím na krížik dvoch štítkov na obrázku ich zrušte)!

odporúč priateľom
  • gplus
  • pinterest