Dňa 15. augusta 2010 o 15. 00 h. sa na hore Živčák a na turzovskom cintoríne za účasti približne 150 prítomných uskutočnil pohreb 94-ročného vizionára Matúša Lašúta. Za účasti správcu farnosti Turzovka Mgr. Karola Dobiáša, hory Živčák Mgr. Ondreja Sabóa, dekana Ivana Mahrika a viacerých kňazov bola na hore Živčák nad truhlou s vizionárom Matúšom Lašútom odslúžená sv. omša.
Stalo sa tak na sviatok Nanebovzatia Panny Márie, a táto skutočnosť poznačila zádušnú omšu, ako aj samotný pohreb Matúša Lašúta zvláštnou symbolikou.
Pohreb menovaného sa uskutočnil v areáli farského kostola Nanebovzatia Panny Márie v Turzovke. Svoju sústrasť ako aj pozdrav turzovským pútnikom poslal aj žilinský diecézny biskup Mons. Tomáš Galis. Za rodinu sa rozlúčila nad hrobom zosnulého jeho dcéra pani Mária Mališová.
Matúš Lašút bol za novodobej éry Slovenska prvým vizionárom, ktorému sa na našom území zjavila Panna Mária. Stalo sa tak počas najväčšieho útlaku Cirkvi komunistami u nás. Matúš Lašút sa následne stal tak isto prenasledovaným a dá sa povedať, že žil až do svojej smrti ako mučeník úlohy, na ktorú ho vybralo Nebo.

– – – – – – – – –

Matúšovi Lašútovi ako 44-ročnému miestnemu horárovi sa dňa 1. júna 1958 na hore Živčák zjavila Panna Mária pri jeho obvyklej pochôdzke. Jej zjavenie popisoval Matúš za svojho života nasledovne:

“V nedeľu 1. júna 1958 som mal ako horár službu na hore Okrúhla pri Turzovke. Vystupoval som na Okrúhlu a na mieste, ktoré sa volá Živčák, som sa zastavil. Pri lesnom chodníčku na borovici visel obraz Matky Božej ustavičnej pomoci. Po- kľakol som trochu ďalej od obrazu. Modlil som sa narýchlo Otčenáš a Zdravas, ale modlitbu som nedokončil, lebo ku koncu Zdravasu som náhle naľavo od obrazu zbadal krátky záblesk. Pozrel som sa tým smerom a užasol som: vo vzdialenosti asi 12-tich metrov som asi vo výške dvoch metrov nad zemou, akoby na malom návrší, uvidel sochu Panny Márie Lurdskej. Bola vysoká vyše dvoch metrov, oblečená do bieleho rúcha, prepásaná modrou stuhou, z hlavy Jej splýval dlhý závoj. Ruky mala zopäté a na ľavej ruke Jej visel dlhý ruženec. Tvár mala mierne oválnu, bielučkú. Vyzerala ako 16-17-ročné dievča… som videl kvetinový záhon, také krásne biele kvety, aké som ešte nikdy v živote nevidel… Socha Panny Márie stála uprostred na ich najvyššom mieste… slabý závan vetríka od východu jemne poodvial závoj a na ľavej strane hlavy som uvidel kader svetlogaštanových vlasov… som pochopil, že to nie je socha, ale živá bytosť, stojaca na obláčiku z ľahunkej hmly. Pani, ktorá sa doposiaľ dívala pred seba na východ, teraz prenikavo pozrela na mňa a usmiala sa. Postupne začala celá postava ožívať a krásnieť. Nadobúdala stále väčšiu a vznešenejšiu nádheru. Jej odev zjasnel, až žiaril ako sneh na slnku. Závoj sa leskol a iskril ako posiaty diamantmi… Celý Jej zjav pôsobil tak majestátne a mocne, že sa pred ním muselo všetko skloniť k zemi. Pani zdvihla pravú ruku a ukazováčikom mi začala dávať rozkazy.


Najprv ukázala smerom dole k mojej pravej strane. Okamžite som sa tam pozrel a videl som, že celá plocha s kvetinami je ohradené nízkym latkovým plôtikom ako záhradka. Po mojej pravej strane boli hore odtrhnuté tri latky. A keď som uvidel aj kladivko, ktoré viselo na plôtiku, považoval som to za rozkaz, aby som latky pribil. Urobil som to, a keď som sa potom pozrel na Paniu, videl som na Jej tvári uspokojenie.
Potom pravou rukou potriasla ružencom, ktorý Jej visel cez ľavú ruku a uprene sa na mňa pozerala. Porozumel som, že odo mňa žiada modlitbu ruženca. Zľakol som sa – nemal som ruženec, ba ani som sa ho nevedel modliť, ale vedel som, že Jej vôľu musím splniť, veď všetko vo mne patrilo len Jej…
Zbadal som obraz zemegule – či skôr plošne znázornenú mapu sveta. Pod mapou som zbadal čiernu tabuľku. Keď som niečomu nerozumel, zjavili sa na nej vysvetlenia vo forme akoby filmových titulkov…. som videl dovedna sedem rôznych obrazov:

1. obraz: Mapa bola trojfarebná – modrá, zelená a žltá… Symbolický význam zelenej farby znamenal dobro, žltej zlo… Potom sa však na tabuľke zjavila Výzva:
Robte pokánie! Modlite sa za kňazov a rehoľníkov! Modlite sa ružence!

2. obraz: Na mape som uvidel, ako sa žltá farba rozširuje, zelená ustupuje, zlo nadobúda stále väčšie rozmery, dobra ubúda.

3. obraz: Žltá farba už zaplavila celú zem. Z neba padal na zem žltý aj ohnivý dážď, akoby padali žlto sa lesknúce pliešky. Obraz znázorňoval hriechy celého sveta, znásobujúce sa zlo a jeho dôsledky. Na tabuľke sa zjavilo Varovanie:
Ak sa ľudia nenapravia, prídu strašné pohromy – jednotlivo i hromadne – a ľudia budú hynúť rôznym spôsobom.

4. obraz: Videl som výbuchy na mori blízko pobrežia. Obrovské explózie chŕlili z hlbín hmoty, ktoré zaplavovali zem. Kam dopadli, tam život zanikol. Na tabuľke sa zjavila Výstraha:
Ak sa ľudia nepolepšia, zahynú!

5. a 6. obraz: Boli v nich vyjadrené časti zjavenia, o ktorých som usúdil, že si ich mám nechať pre seba ako osobné tajomstvo: ľuďom by totiž ich poznanie neprospelo.


7. obraz: Ukazoval, ako by zem vyzerala, keby sa ľudia obrátili a žili podľa Božích prikázaní: Zem bola ožiarená slnkom, pokrývala ju svieža zeleň a množstvo krásnych kvetov. Všade bolo vidieť radosť, súlad a mier. Nad zemou žiaril zjav Nepoškvrneného Počatia so skvostným ružencom v ruke a s pravou rukou vystretou, akoby na ochranu národov

– – –

V októbri 1993 bola na hore Živčák postavená kaplnka zasvätená Kráľovnej pokoja a v októbri 2008 (v roku 50. výročia zjavenia sa Panny Márie na hore Živčák) bola táto hora vyhlásená žilinským diecéznym biskupom Tomášom Galisom za pútnické miesto.

foto: Mária Víziková,
Anton Selecký

Rozlúčka s Matúšom Lašútom

15.augusta 2010 sviatok „ Nanebovzatie Panny Márie“ búrkový deň, lejaky po celej republike Slovenska, na Turzovke na hore Živčák sa pripravuje pohreb veľmi významného človeka, dovoľujem si ho nazvať veľkého človeka pre Európu a svet, vizionára TURZOVKY Matúša Lašúta, ktorému sa po prvý krát zjavila Panna Mária pred 52 rokmi a zverila mu svoje tajomstva s touto milostivou horou a tiež so Slovenskom a celým svetom. a potom ešte viac krát. Zomrel vo veku 94 rokov.

V kázni vo svätej omši Mgr. Karol Dobiáš z Turzovky povedal : Pán Lašút bol mojim farníkom, poznal som ho dlho, prežil som s ním asi tri stretnutia osobne. Každé toto stretnutie bolo vždy veľmi pokojné ako kňaz som vycítil jeho veľkú úctu ku kňazom, uctil si Kristovho služobníka, mal ho vo veľkej úcte a vedel to aj prejaviť. Žil v skromnosti a poslušnosti, bol to človek hlbokej a živej viery a povzbudzoval k viere aj iných, on žil vieru. Jeho slova boli veľmi krátke, ale veľmi jasné pokoj, láska, trpezlivosť, radosť. Ďakujem Bohu za tieto stretnutia a všetkým Vám na tomto mieste vyprosujem, aby sme sa nechali viesť Máriou ako pán Lašút k Ježišovi, aby sme raz mohli zaspievať „Velebí duša moja Pána“…

Mária Mališová: Ocko bol oddaný Bohu

Za smútiacu rodinu sa k prítomným prihovorila dcéra Mária:
Veľadôstojní kňazi, dôstojní páni diakoni, rehoľné sestry, drahá smútiaca rodina, milí pútnici a ostatní prítomní všetci bratia a sestry:

Pri tejto smútočnej príležitosti mi prosím dovoľte niekoľkými slovami priblížiť pár myšlienok môjho otca Matúša Lašúta.

Ocko nás všetkých veriacich povzbudzoval, aby sme vytrvali vo viere a láske k Bohu a k Panne Márii na náročnej ceste k dokonalosti. Nabádal nás k tomu, aby sme všetci každý na svojom mieste a úlohe akú máme v živote, snažili robiť všetko čo najlepšie. Ak pracujeme, tak pracujme dobre, ak sa modlime, modlime sa dobre. A tak, aby sme sa snažili o dokonalosť. Ako hovorí Pán Ježiš: buďte dokonalí ako Váš nebeský Otec.

Ak máme nejaké nadanie od Pána Boha, využime ho na pomoc blížnym a na oslavu Božiu a našej Nebeskej Matky.

Zdôrazňoval, aby sme si stále vyprosovali živú a pravú vieru, lebo tá nám dá šťastie v tomto živote, ale hlavne nebeskú radosť vo večnom živote. Nabádal nás, aby sme prosili o väčšiu lásku k Bohu a blížnym – veď sám Pán Ježiš nám tento odkaz zanechal v najväčšom prikázaní: Milovať budeš Pána Boha svojho, celým srdcom, celou dušou a celou svojou mysľou a blížneho svojho, ako seba samého. Sám otecko nám to ukazoval svojim životom. (Na žiadosť Panny Márie) sám chodil za všetkými ľuďmi, ktorých z pozície horára pre nejaký priestupok pokutoval a každého osobne odprosil. Aj jeho snahou bolo, aby sa s nikým nehneval, často za to zožal len posmech a pohŕdanie. Jeho každodenné heslo bolo „ Kto vo svojom živote neobíde Boha, Boh potom nikdy neobíde jeho. Ocko bol celý život oddaný Bohu, lebo vedel, že pre neho nikdy nikto nemôže viac urobiť ako sám dobrotivý Pán Boh. Ježiš sa stal pre neho skutočne cestou, pravdou a životom.
Zanechal nám odkaz, aby sme robili opravdivé pokánie, nielen formálne, pri svätej spovedí oľutovať svoje chyby, ale aby sme aj svoj život opravili. Nie naraz, ale postupne a pomaly. Aby sme sa pomaly zdokonaľovali a tým viac sme sa priblížili k Bohu.
Často nám opakoval, že k Pánu Ježišovi sa môžeme dostať cez Pannu Máriu, ktorá ako naša Matka nás podopiera a drží nad nami svoju ochrannú ruku, pravdaže, ak o to stojíme a o to prosíme. Učil nás, aby sme modlitbu svätého ruženca využívali ako prostriedok na ceste k dokonalosti. Zdôrazňoval a vyzdvihoval modlitbu rozjímavú, sám sa modlil modlitbu Svätého ruženca asi hodinu. Hovoril však, že radšej sa pomodliť menej, ale úprimne, aby bol opravdivý rozhovor s Bohom.
Tiež nás všetkých povzbudzoval k tom, aby sme často chodili pozdraviť Pannu Máriu a načerpať posilu v každodenných problémoch na miestach, ktoré si Ona sama vyvolila, na pútnických miestach, ako je hora Živčák. Za pútnikov sa modlil každý večer.
Chcel povzbudiť aj mládež, ktorá svoje nadanie a schopnosti využíva na oslavu Nebeskej Matky na tomto pútnickom mieste aj vo forme Živčák –festu, aby pokračovali vo svojej práci, vytrvali a tým pokračovali v jeho diele, ktoré začal na tomto mieste.
S pánom Lašútom sa mohol každý prítomný rozlúčiť symbolickým vhodením hrudky zeme do hrobu a takto sa pohreb Pána Lašúta ukončil. Na záver bola prejavená úprimná sústrasť smútiacej rodine.

Turzovka je pravá

p. Štefan, Kysucké Nové Mesto
M – Rosa: Poznali ste Pána Lašúta, aký bol, prišli ste sa s ním rozlúčiť na toto miesto?
p. Štefan:
Pána Lašúta som poznal, podľa mňa to bol výnimočný skromný a vzácny človek, zanechal v mojom srdci odkaz lásky k Bohu a Panne Márii. K tomuto miestu mám vzťah, rád sem chodím a ďakujem pánu Lašútovi, že nám toto miesto on sprostredkoval, že sa nebál povedať o tomto mieste a o stretnutiach s Pannou Máriou. Vo svojom srdci cítim, že toto tu je pravé zjavenie. Prišiel som sem dnes sa s ním rozlúčiť.

Lašút je svätý

Grazzy, pútnička z Filipín žijúca v Nemecku
M- Rosa: Porozprávaš nám o úmysle Vašej návštevy na horu Živčák?
Gazzy:
Doma sme sa modlili a dostali do srdca mocné volanie, aby sme prišli na Turzovku, že sa tu udeje veľmi významná udalosť. Keď sme sem išli viacčlenná skupinka z Nemecka, nevedeli sme aká to bude významná udalosť, mysleli sme si, že nejaká oslava Nanebovzatia Panny Márie, víziu som dostala až v modlitbách tu na Turzovke na nočnej adorácii, videla som obraz ako Panna Mária vystupuje do neba a drží za ruku pána Lašúta a ešte aj nejaké duše, ktoré sú na cintoríne v okolí. Práve na tento sviatok. Nesmierne sme šťastní všetci, že sme boli povolaní na pohreb tak významného človeka pre Turzovku a ja som veľmi rada, že Pán Lašút bude práve na tento významný sviatok pochovaný, lebo to je vlastne veľký deň Panny Márie a že ona tu bude prítomná a je šťastná, že práve v tento deň ho môže vziať hore.

M- Rosa: Aký odkaz si odnášate od pána Lašúta?
Grazzy:
V mojom srdci veľmi rezonuje, že Lašút je svätý a to je odkaz vernosti Bohu a Panne Márii.

Mária Víziková

odporúč priateľom
  • gplus
  • pinterest