Je sviatok sv.  Václava, 28. septembra.  Počasie sa ustálilo a sem tam prebleskuje aj slniečko a na Turzovku pri kríž na začiatok Lašutovho chodníka prichádzajú pútnici z Čiech, Moravy, Slovenska, Poľska ale aj z Litvy, z Rigy.

Všetci sa modlia a spievajú piesne k Panne Márii a čakajú o. Jaroslava Stříža, ktorý prichádza s Českými pútnikmi, začína sa púť modlitbou Bolestného ruženca, potom nasleduje spievaná krížová cesta.

Asi 1500 pútnikov prišlo na horu Živčák, kde bola zahájená sv. omša, ktorej hlavný celebrant  bol o.  Jaroslav.  

Z kázne o. Jaroslav Stříža vyberáme:

Svätý Václav –  mučeník  viery

Dňa 28. septembra je  sv. Václava.  Svätý Václav (asi 907 – 28. septembra 935, nemecky Wenzel von Böhmen) bol českým kniežaťom a svätcom, ktorý je považovaný za hlavného patróna českej zeme a symbol českej štátnosti.

Bol vychovávaný svojou babičkou svätou Ľudmilou a vzdelával sa v Písme (Svätom) a v písme (písanom) na Budči. Ako knieža, po porážke saským kráľom Henrichom Ptáčníkom, dokázal zachovať suverenitu českého kráľovstva a založil chrám sv. Víta, hlavný kostol kniežatstva. Bol zavraždený v Starej Boleslavi, sídle svojho brata Boleslava, ktorý vďaka tomu prevzal vládu.

Po smrti začal byť Václav uctievaný ako svätý pre svoju zbožnosť (vlastnoručné pestovanie vína a obilia pre sväté prijímanie, starostlivosť o chudobných, otrokov a väzňov, stavanie kostolov, výrub šibeníc a model ap.) A posmrtné zázraky. Neskôr sa stal symbolom českého štátu, napr. v Kódexe vyšehradskom, na minciach alebo na Myslbekově pomníka. Jeho vláda sa vyznačovala vládou pokojnou, mierumilovnou, milosrdnou. Bol veľmi  vzdelaný ovládal niekoľko cudzích jazykov.

Snažil sa žiť čestne jednať podľa vzoru Ježiša Krista. Staval kostoly budoval cirkev aj kostol Svätého Víta je jeho dielo, pozdvihol kultúrnu úroveň  na úroveň ostatných vzdelaných krajín. Snažil sa viesť národ v úcte k Bohu. Bol zavraždený, zomrel pre Krista. Bol mučeníkom. Svätý Václav ako mučeník dosiahol tej najväčšej milosti. Odpustil všetkým a ja by som vám chcel niečo porozprávať o odpustení.

Iste viete ako je to ťažké niekomu odpustiť. Niekedy to trvá mesiace, roky niekedy si to vezmeme i do hrobu, ale to je naša prehra. Ako odpustíš Ty, tak odpusti Nebeský Otec Tebe, ak neodpustíš, ani Nebeský Otec Ti neodpustí. Do akej mieri odpúšťate bratovi, nie 7 krát, ale 77 krát  v takej miere je Vám odpustené. Odpustenie je predpoklad každej svätej omše,  každej svätej spovede, každej adorácie. Niekedy vieme, že odpustenie je také veľmi ťažké, že sa za to musíme modliť postiť, adorovať , prinášať obety a viac krát prosiť Nebeského Otca, Ježiša o tuto milosť. Ľudský je to veľmi ťažké. Ja som to zažil na vlastnej k koži aké to je byť ukrivdená a ako ťažko sa to odpúšťa.

Pomohol som jednému vrahovi vo vezení o zmiernenie testu a vzal som si ho na faru, keď som sa ho pýtal ako to ma so svojou rodinou, či sa s nimi zmieril a či prosil za odpustenie on mi povedal, že ho mrzí jedná vec (zastrelil svoju nevlastnú matku, teda macochu) že v tej guľovnici nemal viac nábojov. To nie je odpustenie, to je cesta do pekla.  Počas môjho života som pomáhal rôznym ľuďom, bezdomovcom, rodinám na ulici, ujímal som sa ich a nechal som ich bývať na fare, mal som viacej farnosti v okolí. Mal som tam ubytovanú aj tak veľmi podarenú  rodinku, ktorá žila ako to je dnes moderné – každý s každým – užívala si, pili, užívali si, bývali tam skoro dva roky, neplatili žiaden nájom ani energie, narobili obrovské niekoľko tisícové  dlhy, keď som im povedal, že budú musieť odísť, a dal som im aj termín kedy.

Keď som prišiel skontrolovať, či dodržali termín a faru vyprázdnili, nezostalo tam po nich nič, ani stolička, iba otvorené dvere, miestnosti boli prázdne, zobrali všetko. Božie mlyny melú pomaly, ale isto. Ja som musel splácať dlhy. Po nejakom čase som sa stretol s  priateľom, ktorý mi hovoril – vieš čo sa stalo s tými Tvojimi podarenými nájomníkmi? Ja som hovoril, že mňa to nezaujíma, lebo mám dosť svojich starostí, hovoril, že keď sa odsťahovali, kúpili si auto, ešte v  ten týždeň ho rozbili a nemali ho poistené a povedal som, dobre im tak, ale to odpustenie nie je. Trvalo mi to mesiace, možno rok, mnoho modlitieb, mnoho svätých omši, kým som im dokázal odpustiť a žehnať im. Viem, čo to znamená odpustiť, ak nedokážete odpustiť Vy, tak proste o orodovanie Nebeskú maminku, svojich anjelov strážnych sv. Michala archanjela, aby vám vyprosili milosť odpustenia, proste anjela strážneho vášho nepriateľa, len keď budete prosiť dostane sa vám odpustenia s Božou pomocou to dokážete…”

Otec Jaroslav  odkazuje všetkým pútnikom z Turzovky a k Panne Márii:

Len v krátkosti, chcem pozdraviť všetkých pútnikov, popriať im veľa Božích milosti a nech s pokorou pristupujú pred Božiu tvár, nech žijú posolstva Panny Márie a neustále, nech sa modlia jeden za druhého. Výhodou pravidelného stretávania na púťach je upevňovanie vo viere v Boha, láske k blížnemu a dôstojná oslava Boha Otca, Ježiša  Syna, Ducha Svätého a Nebeskej Matky.

Veľmi povzbudivé pre pútnikov sú večeradlá a spevy k Panne Márii. Ja mám veľmi vrúcny a hlboký vzťah k Matičke Božej a preto s láskou a oddanosťou slúžim večeradla. Ešte raz všetkým pútnikom žehnám v Mene Otca, Syna a Ducha Svätého. Amen!

 

Reinis Cinovskis (Litva- Riga)  37 ročný

Každý rok, keď odchádzame z  Medžugoria domov, prídeme aj na toto sväté pútnické miesto Turzovka. Úmyslom našej púte je poďakovanie sa Panne Márii, za pomoc, milosti a oslobodenie, ktoré sa nám dostáva od Ježiša. Sme tu celý autobus a máme aj svojho kňaza. Otca Jaroslava poznáme, lebo pred niekoľkými rokmi pomohol našej duchovnej sestre vymámiť sa z okultného vplyvu svoje matky, ktorá bola okultnou ženou.

Tu na Turzovke modlitbami Otca Jaroslava sa jej dostalo oslobodenie, dnes žije kresťanským spôsobom života slobodnej ženy v láske k Bohu. Ja mám veľmi rád Pannu Máriu, som veľkým Mariánskym ctiteľom, veľmi rád chodím na pútnické miesta a snažím sa žiť posolstva Panny Márie.

 

Večeřová Janka, manžel Milan dvaja synovia Radek a Patrik (Holešov)

Janka:  “Na Turzovku ma pozýva môj manžel, ja pochádzam z neveriacej rodiny, ale vďaka môjmu manželovi a priateľom sa mi dostalo milosti prijať vieru do môjho srdca a teraz chodíme k Bohu spolu.”

Milan: “Som nesmierne šťastný, že sme ako rodina veriaca v Boha, i keď to trochu trvalo. Teraz môžeme spolu s manželkou, keď uverila a je veriacou  chodiť do kostola, na takého miesta a aj s deťmi môžeme vytvoriť spoločenstvo lásky k Bohu a k ľudom.”

Janka :  “Úmyslom našej púti je poďakovanie za to, že si manžel našiel prácu po 4 mesiacoch nezamestnania a vyprosiť milosť požehnania, zdravia, aby našiel uspokojenie v práci a vyprosiť si pokoj do našej rodiny.

Mária Víziková

 

odporúč priateľom
  • gplus
  • pinterest